Ľudové zvyky a tradície

 Každý región, každá dedina má svoje špecifické vlastnosti. Či už sú to rôzne zvyky, povery, charakter a ráz dediny i obyvateľov a v neposlednom rade i jazyk. Aj keď sa obyvatelia obce dnes hlásia k slovenskej národnosti ich materinskou rečou ešte aj dnes ostáva „rusínsky dialekt“. A práve v ňom sa zachovalo a ešte pár generácií zachováva naše kultúrne bohatstvo, hlavne piesne našich prarodičov. Obyčaje a zvyklosti dedinčanov, ktoré ich sprevádzali po celý rok.

Život dediny plynie podľa kalendárnych dní, ale cirkevný život sa riadi Juliánskym kalendárom, a preto u nás Nový rok sa slávi až 14.januára a Vianoce tie sa začínajú 6.januára.
„Narodenie Krista“ je jedným z veľkých sviatkov roka. Aj tieto dni si zachovali krásne čaro zvykov.
Sviatky sa začínali už 6.januára „Kračunom“ (Štedrý večer), kedy sa celý deň postilo, alebo dokonca až do večere sa nič nejedlo, a taká pôstna bola aj „svätá večera“.
Fašiangy boli časom nielen zábavy a veselosti, ale aj práce. Gazdovia v tom čase začali opravovať všetko náradie, ktoré je v jari potrebné. Ženy zasa sadali k praslici a krosnám. Hotové plátno potom slúžilo pre celú rodinu ako látka na všetky šaty.

Po fašiangoch nadišiel Veľký pôst a po ňom "Velikoňa" - "Páska". S Veľkou nocou prichádzali ďalšie zvyky. Začínali sa už Kvetnou nedeľou, keď sa posväcovali bahniatka. Nastal týždeň najprísnejšieho pôstu. Vo štvrtok večer sa zvonilo naposledy, potom až v nedeľu ráno, keď zvon zvolával všetkých ľudí svätiť "pásku". V piatok sa piekli koláče, maľovali vajíčka - písanky, pre malých olievačov. Robili sa hrudky syra, zväčša boli dvojaké biele z čistého mlieka a kľagané a žlté z mlieka a vajíčok.
V sobotu podvečer sa potom kládlo do košov, ktoré boli veľké a vždy ich museli niesť dvaja. V koši mali byť páska - okrúhly koláč, údená uvarená šunka, klobása, hrudky, vajíčka, písanky, soľ a maslo. V košíkoch muselo byť dostatok jedla pre celú rodinu počas celých sviatkov. V nedeľu ráno po zazvonení sa išlo k cerkvi a po posvätení pásky každý sa ponáhľal domov. Svätené jedlo sa jedlo počas celej nedele, lebo v nedeľu sa nesmelo nič variť.
V pondelok už skoro zrána začali chodiť olievači. Verilo sa, že kto nebol na "Velikoňa" olievačmi oliaty bol chorľavý po celý rok. Ďalší deň v utorok zasa chodili olievať dievčatá chlapcov.